Je už takmer polnoc a mne sa nedá spať. Teda možno by sa mi aj dalo, ale stojí mi za ten skvelý pocit, že sa ráno zobudím a všade okolo mňa bude čisto, budem mať navarený obed, a tak teraz chodím po byte s metlou a utekám k šporáku vždy keď počujem niečo kypieť.
Popri tom všetkom, však stíham uvažovať.
Uvažovať nad tým, čo tak skvelé a dobré som urobila, že mi ju život poslal...
Ženu, ktorá mi zmenila život.
Ženu, ktorá v sebe ukrýva obrovskú múdrosť a šíri ju ďalej spôsobom, ktorý dokáže absorbovať aj tá najneveriacejšia hmotná bytosť.
Ženu, ktorá mi dáva vedomosť, aby som nemala strach.
Ženu, ktorá mi dala vlastné sebavedomie.
Ženu z ktorej cítiť prísnosť, obrovský rešpekt a etiku presne v momente, kedy je to potrebné.
Ženu, ktorá si na vlastnej koži prežila silné a ťažké veci, aby mohla pomáhať iným.
Ženu, ktorá je mojou veľkou učiteľkou.
Ženu, ktorej vôňu cítim na 100 km a vtedy cítim akési bezpečie.
Ženu, ktorá ma vie absolútne upokojiť a zároveň nabudiť k mojim najlepším výkonom.
Ženu, z ktorej sála láska a pravda.
Ženu, ktorá je krásna v čiernej blúzke aj v ružovom svetríku.
Ženu, s ktorou sa dokážeme smiať aj plakať.
...Vierku, ktorá už nikdy nezmizne z môjho srdca :)
Vierku, ktorá mi zmenila život!
ĎAKUJEM!
